Päsťou do ticha

Básnická prvotina publicistu, na ktorej margo Ivan Štrpka napísal: „Stručný arázny pohyb aj slovný obrat ,päsťou do ticha‘ je priam hmatateľným výrokom, až takmer fyzicky pádnou charakteristikou nemého apritom výrečného gesta aj ,poetického grifu‘ celej zbierky. Tibor Dohány utvára vytrvalo aktívne protipohyby (až na hranici otvorenej angažovanosti) voči napätej, iritujúcej realite sociálneho sveta, vktorom sa ocitá ako anonymný, nerovný adobre utajený svedok tých všetkých procesov.“ Autor tomu hovorí „pointovaná poézia“, ale pointy tu treba hľadať predovšetkým mimo textu, vkontexte, ktorý neprestáva existovať kdesi mimo popísanej stránky.