Ochorenia periimplantačných tkanív a ich liečba

Súčasná implantológia je odbor, ktorý spája chirurgiu, protetiku a parodontológiu. Úspešná prax v tomto odbore preto vyžaduje dostatočnú erudíciu vo všetkých spomínaných odboroch. Dôsledné plánovanie a následná realizácia protetického plánu vyžaduje protetickú erudíciu a často aj medziodborovú spoluprácu. Odlišná biofyzika zaťaženia alveolárnej kosti zubom a implantátom podáva na plánovanie protetickej práce kvalitatívne iný pohľad. Do procesu diagnostiky, plánovania a aj realizácie implantologickej liečby v súčasnosti stále viac zasahuje rýchlo sa rozvíjajúca digitalizácia procesov. Tieto procesy na jednej strane výrazne spresňujú a detailizujú prácu nielen v implantológii, čo je veľmi priaznivé z hľadiska prevencie komplikácií, ale na druhej strane však významne predražujú implantologickú liečbu. Nevyhnutná je dostatočná príprava v problematike dentoalveolárnej chirurgie. Kvalitná a čo najviac atraumatická práca s alveolárnou kosťou maxily a mandibuly je základom úspešnosti dostatočnej osteointegrácie dentálnych implantátov. Významne sa na tom taktiež podieľa použitie vhodných implantačných systémov a špecifického ostrého inštrumentária. Dlhodobú priaznivú prognózu implantologických riešení zabezpečuje dôsledná a neustála hygienická starostlivosť. Etapa dlhodobej stability protetických náhrad nesených na implantátoch musí byť zabezpečená vysoko profesionálnym recall systémom opakovaných dentálnohygienických ošetrení a pravidelných kontrolných vyšetrení. Napriek dobrej erudícii, napriek dlhoročným skúsenostiam sa nevyhneme rôznym komplikáciám. Najčastejšou komplikáciou v implantológii je zápalový proces mäkkých aj tvrdých tkanív okolo implantátov – periimplantitída. Sprevádza nás celou históriou implantológie. Súčasné poznatky o periimplantitídach sú rozsiahle a detailné. Problematika výskumu sa dnes zameriava stále viac na mikrobióm ústnej dutiny, imunológiu a kostný metabolizmus v korelácii s celkovým stavom organizmu. Prevalencia periimplantitídy rôznej etiológie je podľa dnešných poznatkov z metaanalýz cca 43 %. Je to tak ysoké číslo, že ho musíme mať na zreteli pri každom plánovaní a zavádzaní implantátu. Na druhej strane včasná a dôsledná diagnostika periimplantitídy spolu s jej cielenou liečbou zabezpečuju vysokú úspešnosť. Každý, kto sa implantológiou pravidelne a seriózne zaoberá, sa počas svojej praxe stretne s tým, že aj pri maximálnej snahe lekára aj pacienta o dlhodobú úspešnosť sa periimplantitída vyskytne. Napriek tomu je množstvo odborných výstupov k tejto problematike na kongresoch alebo v literatúre nepomerne menšie. Etiológia vzniku periimplantitíd je veľmi široká. Od nedostatočnej hygieny cez rôzne vplyvy mikrobiómu v korelácii s celkovým stavom organizmu až po chyby v indikáciách, plánovaní a chirurgických postupoch. Už anamnéza a klinické vyšetrenie pacienta sú nesmierne dôležité pri zvažovaní indikácie k implantologickej liečbe. Je veľa vonkajších aj vnútorných faktorov, ktoré ovplyvňujú kostný metabolizmus. Liečbabisfosfonátmi nie je kontraindikáciou k implantologickej liečbe. Musíme však poznať dôvod tejto liečby a dôsledne ho zvážiť. Ak je dôvodom osteoporóza – osteopénia, tak musíme poznať stupeň postihnutia. Následná možná indikácia a realizácia implantologickej liečby vyžaduje príslušnú prípravu, dôslednú atraumatickú operačnú fázu a kontrolovaný pooperačný priebeh. Diabetes mellitus – hlavne II. typ – je neustále sa rozširujúce civilizačné ochorenie, ktoré má výrazný negatívny vplyv na stav parodontálnych tkanív a alveolárnych kostí a naopak. Dobre kontrolovaný diabetes nie je kontraindikáciou k implantologickej liečbe. V rámci diagnostiky a indikácie k implantologickej liečbe je nevyhnutné poznať stav glykovaného hemoglobínu, čoje dôležitý faktor na posúdenie stavu diabetu v období p