Nech žije aspidistra

Londýn, rok 1936. Gordon Comstock vyhlásil vojnu bohu peňazí a túto vojnu prehráva. Takmer tridsaťročný básnik, ktorého jediná zbierka poézie nedopadla najlepšie, sa vzdal práce autora reklamných textov a začal pracovať v kníhkupectve za polovicu svojho predchádzajúceho platu. Vždy bez peňazí, ale príliš hrdý na to, aby prijal pomoc, zriedka sa stretáva so svojimi niekoľkými priateľmi a nedokáže dostať panenskú Rosemary do postele, pretože (aspoň tak verí) „ak nemáš peniaze... ženy ťa nebudú milovať“. Na parapete okna Gordonovej ošarpanej izby v penzióne stojí chorľavá, ale nezničiteľná aspidistra – rastlina, ktorú nenávidí ako symbol „lakomého slušného správania nižšej strednej triedy“, pred ktorým uteká vo svojom páde na dno.