Michal Habaj

Od druhej polovice 90-tych rokov 20. storočia autorova tvorba výrazne ovplyvnila podobu slovenskej poézie a určovala jej ďalšie smerovanie. Básnická kniha s eponymickým názvom Michal Habaj otvorila v roku 2012 nové tvorivé obdobie autora a znamenala obrat v spôsobe a charaktere jeho básnického vyjadrenia. V knihe nájdeme spirituálnu poéziu, prírodnú lyriku, experimentálne básnické formy, básne s tradičnou poetikou, spoločenský angažovanú poéziu, naratívne pásma, krátke východné formy, veľkú biblickú poému, básnicky seriál i oddiel denníkových záznamov. Heterogénny charakter knihy sa utvára v interakcii množstva kódov a štylizácii autorského/lyrického subjektu, ktoré sa navzájom dopĺňajú a podporujú, aby vytvorili jeden kompaktný a organický celok, syntézu. Z tohto hľadiska je zbierka polyfónna a nachádza sa v nej netradične pestrá kombinácia básnických štýlov a žánrov, na čo odkazujú už kľúčové slová v úvode knihy (mystika beat koncept experiment gýč pop teória). Prítomné sú tiež biografický kódované texty, ktoré v súlade s eponymickym názvom navádzajú čitateľa k tomu, aby knihu čítal (potenciálne) v auto/biografickom kľúči. Autor sa týmto gestom hlási k tradícii umeleckých koncepcií, ktoré programovo pracovali s ideou sebatvorby človeka, pričom tento spirituálne motivovaný prieskum má svoju vopred danú metodológiu. Každodennosť a profánnosť je tu konfrontovaná s cnením po presahu do nadprirodzenej sféry. Knihu môžeme chápať ako básnický dokument ľudskej púte za poznaním. Umelecký prínos takéhoto prístupu môžeme vidieť v snahe opätovne zdôvodniť a dokladovať legitímnosť a hodnovernosť básnického textu vlastným životom autora. Prepojenie života a poézie sa tu vníma ako prirodzený vzťah, ktorý sa pôsobením literárnej postmoderný oslabil, až miestami celkom zanikol, a ktorý je nutné revitalizovať. Zároveň sa tu pripomínajú také otázky ako sú vzťah diela k svojmu autorovi alebo tvorcu k svetu, ktorý ho obklopuje. Autor sa púšťa do skúmania zmyslu krásy, oblasti v súčasnej poézii obozretne obchádzanej. Práca s imagináciou v zmysle slobodného pohybu reči dokladuje návrat k prirodzenosti a pravdivosti básnického obrazu. Cieľom takto stavanej lyrickej situácie je, aby po knihe siahali rôzni čitatelia, ktorí dokážu nachádzať zmysel a krásu v mnohosti a diferencovaností obsahov i foriem sveta a poézie, v permanentnej vyzve myslieť inak, avšak autentický, a nechávať sa vždy nanovo prekvapovať vlastnou zvedavosťou, sebou samým ako i možnosťami básnického vyjadrenia. Prvé vydanie knihy v roku 2012 zvíťazilo v ankete denníka Pravda Kniha roka.