Medárky

Robert Ruark vo svojom poslednom a najúspešnejšom románe Medárky (1965) stvárnil skúsenosti z vlastnej novinárskej praxe, zážitky z ciest po Afrike a z vojenskej služby v námorníctve počas druhej svetovej vojny. Prináša životný príbeh úspešného amerického spisovateľa a novinára Aleca Barra, ktorý za pracovné úspechy draho platí – dvoma stroskotanými manželstvami, nenaplnenou láskou a napokon zákernou nevyliečiteľnou chorobou. Autor dáva do protikladu Barrove úspechy v literatúre s prehlbujúcou sa duševnou krízou a so zhoršujúcim sa zdravím. Aleca Barra vykresľuje ako schopného a ambiciózneho muža, patriaceho všetkým a zároveň nikomu. Ďalším kontrastom je jeho rastúce bohatstvo a zároveň neschopnosť skutočného dialógu s ľuďmi vo svojom okolí, najmä so ženami. Obraz medára a medárok, ktorý autor premieta aj do názvu románu, má hlboký symbolický význam. Aleca Barra a americké ženy síce stotožňuje s jazvecom medárom, no pritom si uvedomuje, že sám život zobral na seba podobu tohto nebezpečného zvieraťa. Život inštinktívne útočí človeku na slabiny, a potom ho len tak z pasie zabíja. Hoci od vzniku Ruarkových Medárok už uplynulo niekoľko desaťročí, nepochybne aj dnes zaujmú svojou večne aktuálnou témou a bravúrnym štýlom, vďaka ktorému Ruarkovo dielo neraz prirovnávajú k spisovateľskému majstrovstvu Ernesta Hemingwaya.