Krehkosti

Desiata básnická zbierka T. Križku je iná ako všetky jeho predošlé opusy a predsa nie je v kontraste s nimi. V takmer dvoch stovkách básní sa autor vracia k nikdy nedopovedanému tajomstvu lásky, ktoré takým originálnym spôsobom podčiarkol už básnickou zbierkou Bozk slzou. No kniha Krehkosti sa nevyčerpáva vzťahom k žene. Je to predovšetkým kniha o hľadaní a nachádzaní "alter ego", autorovho druhého ja. T. Križka, ktorý pred časom preložil Sonety Orfeovi Rainera Mariu Rilkeho, sa stotožnil s Rilkeho predstavou, že básnici sú metamorfózou Orfea. Ako naznačuje v kľúčovej básni Brat či sestra, nehľadá ani tak ženský ideál krásy, ako práve božskú podobu duchovnej nádhery, ktorá si v každom pokolení nájde svoje ústa. Básnik týmito veršami vlastne pozýva krásu, aby si vybrala novú podobu, nové stelesnenie, nové vtelenie do niekoho, kto bude nádejou kontinuity a trvácnosti vrcholného spevu. Krehkosti sú vlastne modlitbou zrelého básnika za básnictvo inkarnované do novej generácie, ktorú symbolizuje Katarína Džunková, víťazka mnohých literárnych súťaží.