Končiť, pozor!

Vroku 2005 bola na Slovensku základná vojenská služba zrušená. Dovtedy museli tisíce mladých mužov povinne nastúpiť do služby vlasti. Kniha je autobiografickým spomínaním jedného mladého muža na vojenčinu vrokoch 1993 - 1994. Spomienky na jeden rok života, vjedných kasárňach, vjednom meste. Aaj keď bol osud základnej vojenskej služby vdobe, vktorej sa príbeh odohráva spečatený adĺžka vojenčiny sa postupne skracovala, služba vlasti mala ešte stále svoje „čaro“. So všetkým, čo knej patrilo - zelené uniformy, neschopní dôstojníci, absurdné príkazy, „prúsery“, pomaly sa vlečúci čas, ale aj vojenský humor, vychádzky, „opušťáky“, či priateľstvá na celý život. Zaujíma vás: Prečo bolo na vojenčine dôležité číslo? Čo sa robilo na prvej vychádzke? Ako prebiehala povyšovačka starými vojakmi? Prečo bola vojna krásna, ale krátka? Prečo láska kvitla aj vkasárňach? Kto hral na vojne karty akto šach? Ako sa cestovalo na opušťák? Aký bol trest za stratu samopalu? Ako bolo možné zpopradských kasární odbehnúť na metalový koncert do Bratislavy? Vknihe nájdete odpovede na uvedené otázky aveľa ďalšieho...