Keď život skúša

Životopisy sa zvyčajne vydávajú až po smrti dotyčného človeka. Literárna hyperbola môže všeličo dokresliť, vyretušovať či vymaľovať vhodnejšou farbou. Imrich Béreš však bilancuje svoj život ešte ako činorodý občan. Pretože je čo bilancovať. Aj bez zveličovania a prifarbovania. Lebo jeho život bol bohatý, radostný a plný víťazstiev. Nezriedka však býval aj smutný, krutý, beznádejný a vyplnený nezmerateľnými bolesťami a smútkami. Imrich Béreš zostal napriek tomu šťastným človekom. Azda preto, lebo sa vlastnú bolesť vždy pokúšal premeniť na radosť iných. Smrť účinkovala v jeho okolí akosi pričasto, no nezlomila ho. Po každej jej bezohľadnej návšteve našiel silu znova sa usmievať. A pomáhať druhým. Nie preto, že na to mal, ale preto, že v sebe vždy nosil to, čo doňho vštepili rodičia: V živote sa netreba pozerať len na seba, ale aj okolo seba.