Ja som Lajos Kassák

Ja som Lajos Kassák je predposledný verš zo známej poémy Kôň zomrie vtáci vyletia a poukazuje na budovanie a formovanie sa azda najznámejšieho maďarského avantgardného umelca. V tejto zbierke s týmto výstižným názvom sa nachádza reprezentatívny výber z poetického diela Lajosa Kassáka. Nachádzajú sa tu preklady tých najvýznamnejších lyrických diel, akým je už aj vyššie spomínaná poéma a epos s názvom Vatry spievajú. Okrem nich sa v knihe nachádzajú tzv. číslované básne z ranej tvorby ako aj básne z cyklov, ktoré sa zrodili už v neskoršom období. Zbierka sa snaží poskytnúť prierez z celkovej poetickej tvorby umelca európskeho formátu pre slovenských čitateľov. Okrem prekladov básní tu nájdeme predslov od prekladateľa a doslov od známeho slovenského básnika, spisovateľa Petra Macsovszkého. Zbierku uzatvára kompletná bibliografia. Hoci Kassák mal vplyv na svojich slovenských súčasníkov, veľmi málo jeho básní sa preložilo do slovenského jazyka a aj tie boli publikované ešte v roku 1974. Od tej doby sa okolo prekladov jeho tvorby mlčalo. Táto zbierka sa snaží prelomiť práve to dlhodobé mlčanie. Lajos Kassák: Bol najvýznamnejším predstaviteľom maďarskej (zároveň aj európskej) avantgardy. Spisovateľ, básnik, vizuálny umelec, redaktor, osvetár, typograf, zakladateľ prúdu aktivizmu, obrazovej architektúry. Udržiaval čulý kontakt s európskymi predstaviteľmi avantgardy v medzivojnovom aj v povojnovom období. Pochádzal z Nových Zámkov z veľmi skromných pomerov, ale už ako sedemnásťročný sa kvôli práci presťahoval do Budapešti, kde napriek chudobe neustále pracoval na sebe a snažil sa o publikáciu svojich písomností. Vo veľmi mladom veku sa peši vydal s kamarátom do Paríža, čo neskôr opisoval aj v poéme Kôň zomrie vtáci vyletia a v autobiografickom románe Život človeka. Počas prvej svetovej vojny zakladal pacifistický umelecký časopis Tett (Čin), ktorý úradne zakázali, neskôr vo Viedenskom exile redigoval významný avantgardný časopis Ma (Dnešok), v ktorom publikovali medzinárodne uznávaní avantgardný umelci z Nemecka, Francúzska, Talianska a z 1. ČSR. Po návrate do Maďarska sa angažoval vo všetkých odvetviach: ako typograf pri tvorbe obrazovej architektúry a pri tvorbe vizuálnej reklamy, ako maliar, ako básnik, ako spisovateľ, ako redaktor, ako ľavicový umelecký aktivista atď. Jeho zanechané dielo je monumentálne, len publikované básne tvoria cca. 1800 strán, nehovoriac o jeho prozaickej a publicistickej tvorbe ešte vo väčšom rozsahu. Jeho obrazy sa nachádzajú u zberateľov a v galériách po celej Európe, v Budapešti sa touto tvorbou zaoberá samostatné Kassákovo Múzeum. Hoci Kassák bol celý život ľavicovým človekom, nikdy nepodriadil svoju tvorbu k partajným cieľom a bol zástancom umeleckej slobody, čo ho dostalo do konfliktu s partajným komunizmom. Po roku 1948 nemohol vystavovať a mal veľmi oklieštené publikačné možnosti. Až po roku 1960 mohol opäť viac publikovať a vystavovať, avšak na zahraničné (západné) vernisáže ho nepúšťali. Napriek tomu sa stál uznávaným umelcom, jeho diela sa prekladali, jeho obrazy sa vystavovali v prestížnych galériách. Do svojej smrti (1967) neprestal pracovať.