Etika o vzťahu človeka a Zeme

Ekologická etika ako typ aplikovanej etiky sa orientuje: 1. problémovo - poukazuje na konkrétne problémové oblasti poškodzovania prírody, napr. toxické odpady, kyslé dažde a i., riešia sa zložité prepojenia etických, technických, ekonomických a politických otázok, otázok medzinárodného práva a bezpečnosti; alebo sa fundament ekologických problémov odhaľuje ako: 2. odcudzenie človeka od hlbokých koreňov bytia, od biotopu, od vlastnej prirodzenosti, od existenčného habitatu, resp. zodpovednosti voči svetu prírody atď. Tu vystupuje do popredia požiadavka inkrementálneho rozšírenia morálky - pozornosť sa sústreďuje na problematiku rozšírenej etizácie a hodnotovej autonómie všetkých fragmentov biosféry (diskusie o možnostiach proprírodnej axiológie). Tretí typ koncepcií odkrýva príčinu ekologickej krízy: 3. v prevládajúcich postojoch moderného Západu k prírode; ich cieľom je vybudovať od základu nové axiologické, ontologické a etické východiská reflektujúce alternatívne postoje voči prírode. - 2. doplnené vydanie