Detstvo

Maxim Gorkij (1868 – 1936) bol romantik aidealista. Možno to bolo zapríčinené tým, že od malička vyrastal vprostredí hodnom jeho pseudonymu – v prostredí smaximálne horkou príchuťou. „V detstve,“ píše Gorkij, „si sám seba predstavujem ako úľ, do ktorého rozliční jednoduchí, všední ľudia ako včely znášali med svojich vedomostí a myšlienok o živote a obohacovali moju dušu – kto čím mohol. Ten med bol často špinavý a trpký, ale každé poznanie je predsa len med.“ Áno, dôležité však je, čo ztohto poznania si človek vie vybrať, spracovať,urobiť ztoho správne závery, kčomu sa prikloniť. Na prvý pohľad to, čo sa Gorkému vybavuje vpamäti, je peklo. Život dieťaťa vo svete násilia, despotizmu, primitivizmu, tmárstva, nenávisti, krutosti sa ani inak ako peklom nazvať nedá. Gorkého Detstvo (1913) poukazuje ešte na jeden dôležitý fakt zo spisovateľovho života. Napriek pekelnej atmosfére vdedovom dome mal Gorkij jedno veľké šťastie: šťastie na talentovaných rozprávačov. Zrejme tu sú korene jeho rozprávačského majstrovstva. Možno aj vďaka tomu kniha, vktorej je tam veľa násilia, krutosti, ponižovania anenávisti, vkonečnom dôsledku zanecháva včitateľovi radostný pocit. „Nepochybne jeden znajsilnejších opisov detstva vsvetovej literatúre. Pri čítaní Gorkého knihy vnímame podivuhodne reálny obraz života vRusku na začiatku 20. storočia aje to skutočne prazvláštny zážitok...“Romain Rolland „Najvýnimočnejšia zGorkého kníh je čiastočne aktom exorcizmu. Autor vnej so zvláštnym šarmom analiehavosťou opisuje každodennú brutalitu bežného života ruských detí.“Albert Camus „Ak túžite aspoň čiastočne preniknúť do podstaty ruskej duše ado dusnej atmosféry života presiaknutého alkoholom, večnými škriepkami avšadeprítomnou surovosťou, vnorte sa do Gorkého prózy Detstvo. Bez balastu socialistického realizmu sa vynára zadúšajúci obraz Ruska, ktoré sa cez utrpenie druhých pokúša vylepšiť život ľudstva.“ André Gide