Dejiny Rimanov od založenia mesta VIII-X

Titus Livius sa narodil vPataviu, vmladosti študoval filozofiu arétoriku, ktorú neskôr aj vyučoval. Po príchode do Ríma za vlády Augusta, prvého rímskeho cisára, sa upriamil na históriu azačal spisovať rímske dejiny od najstarších čias. VRíme si našiel mnoho priateľov, ktorí ho vjeho zámere podporovali aspriatelil sa aj so samotným Augustom. Dejinám Rimanov od založenia mesta (Ad Urbe condita) venoval celú životnú energiu apracoval na nich až do svojej smrti. Livius sa hneď od počiatku presadil medzi čitateľmi aposlucháčmi svojím štýlom ajeho dielo sa predčítalo na početných schôdzkach. Dejiny spisoval systematicky od najstarších čias až do svojej prítomnosti ado konca života stihol napísať 142 kníh, pričom posledná znich končila udalosťami zroku 9 pred Kr. Livius sa rozhodol dejiny spisovať pútavým spôsobom, aako znalcovi rétoriky sa mu to podarilo. Snažil sa vžívať do historických udalostí aosobností apodávať oich konaní čo najvýstižnejší popis, tak akoby ich oživoval avdychoval im život, asvojím spisovateľským umením ich kriesil arobil nesmrteľnými. Liviove dejiny majú plynulý dej aautor ich spestroval rôznymi príbehmi ovýnimočných skutkoch mnohých osobností. Livius zhrnul do svojich Dejín všetky najvýznamnejšie udalosti najstaršej rímskej histórie až do jeho súčasnosti. Stal sa najvýznamnejším dejepiscom svojej doby aväčšina diel starších dejepiscov pre obľubu jeho Dejín upadla do zabudnutia. ZLiviovho diela neskôr čerpali mnohí ďalší spisovatelia. Ahoci sa nezachovalo celé, dodnes je cenným zdrojom poznania najstaršej rímskej histórie. Ôsma kniha začína udalosťami roku 341 pred Kr. Autor sa v nej zaoberá vzburami Latinov a iných národov proti Rimanom, vojnovým sporom so Samnitmi a jeho zosilnením, zmieňuje sa o vojne Alexandra z Epiru v Itálii. V šiestej knihe Livius opisuje vojnový úspech Samnitov ukončený caudinským mierom, pokračovanie vojny Rimanov proti Samnitom, vznik vojny v Etrúrii a vytvorenie spojenectva medzi Samnitmi, Etruskami a Umbrami. Tiež v tejto knihe uvádza vlastnú úvahu o rímskom národe, o Alexandrovi Veľkom a Makedóncoch. Siedma kniha sa zaoberá vojenskými výpravami Rimanov do Umbrie, Etrúrie a Samnia, novými zákonmi o počte kňazov a práve odvolania, uvádza, akú zohrali úlohu sporné veštecké znamenia vo vojne so Samnitmi a ukončenie vojen v Samniu a Etrúrii. Siedma kniha končí udalosťami na začiatku roku 292 pred Kr.