Čas a literárne rozprávanie

Autor je popredný súčasný kresťansky orientovaný francúzsky filozof ovplyvnený fenomenológiou, štrukturalizmom a hermeneutikou. V tomto diele analyzuje stvárnenie času fikčným rozprávaním a v ňom čas z hľadiska teoretickonaračného i filozofickohermeneutického. Analýza sa začína premenami tvorby zápletky, pokračuje štrukturalistickými „logickými“ modelmi, hrami s časom na základe dialektiky vypovedania a výpovede a napokon otvorením fikcie pre imaginárne svety. Dospieva tak k vzácnej syntéze, v ktorej sú zohľadnení nielen u nás stále nerovnako známi západní štrukturalisti a semiotici (A. J. Greimas, W. Booth, C. Bremond, E. Benveniste, G. Genette, S. Chatman), ale aj ruskí formalisti (V. Propp, M. Bachtin, J. Lotman, B. Uspenskij). Špecifický ráz fiktívneho času je ilustrovaný rozbormi textov V. Woolfovej, Th. Manna a M. Prousta, rozbormi, ktoré možno pokladať v prístupe k literárnemu umeleckému dielu za vzorové. Dielo, ktoré je druhým knižným prekladom autora z francúzštiny do slovenčiny (písal a uverejňoval aj po anglicky), je určené literárnym vedcom, historikom a kritikom, ďalej filozofom, študentom literatúry a filozofie, ale bude poučným a inšpiratívnym čítaním aj pre mnohých ďalších.