Byť človekom

Sme zázrakom evolúcie, ktorý je schopný neuveriteľných výkonov. Sme však aj hlboko chybní. Naše telá sa lámu, dusia a zlyhávajú. Byť človekom je zhmotnená história. Vo svojej predošlej knihe Pôvod sa Lewis Dartnell pozrel na to, ako vývoj ľudstva ovplyvnila geológia, v tej najnovšej sleduje súvislosti medzi dejinami a ľudskou biológiou. Ako ukazuje, choroby prekazili naše najodvážnejšie plány a naše psychologické predsudky boli príčinou hrozných rozhodnutí vo vojne aj v mieri. Tento mimoriadny rozpor je podstatou toho, čo znamená byť človekom – súhrnom našich slabostí a silných stránok. Aby sme teda pochopili smer, ktorým sa ľudstvo uberalo od praveku cez obdobie impérií až po modernú éru, musíme pochopiť, kto a čo sme. Na počítaní v desiatkach nie je nič nevyhnutné – je pre nás prirodzené myslieť v desiatkach, pretože sme päťprsté zvieratá, ktorých predné končatiny sa delia na dve sady po piatich čísliciach. Podobne aj jazyky, v ktorých myslíme, snívame a vyjadrujeme abstraktné myšlienky, majú svoj základ vo fyzickej evolúcii hrdla a úst, ktorých jemné vyjadrovacie schopnosti sú spojené s rizikom zadusenia potravou. Schopnosť rastlín nabúrať našu neurochémiu spôsobila, že sme schopní využívať závislosť ako zbraň, ktorú môžeme použiť proti iným spoločnostiam. Ako zmenili malé genetické chyby, ktoré nám bránia syntetizovať určité chemické látky v našom vlastnom tele – nedostatok vitamínov, ktoré spôsobujú beriberi a skorbut – výsledok vojen o imperiálnu nadvládu? Ako endemické choroby chránili niektoré komunity pred inváziou? A možno najdôležitejšie zo všetkého je, že Lewis Dartnell sa pýta, ako nás neurologické šablóny, ktoré sme si vyvinuli, aby sme sa vyrovnali s krajinou, v ktorej sme sa vyvinuli, viedli k tomu, že sme sa dopustili hlbokých a deštruktívnych omylov o iných ľuďoch a iných spoločnostiach.