Atraktivita územia a mobilita talentov

Migračná skúsenosť sa stala bežnou súčasťou života pre mnohých obyvateľov Slovenska po vstupe do EÚ a rastie aj počet prisťahovalcov na Slovensku. Cieľom migračných pohybov sú krajiny a mestá, pričom dopady na krajinu, z ktorej migranti odchádzajú a do ktorej prichádzajú, sú rozdielne. Kolektív autorov z EÚ SAV v rámci projektu VEGA 2/0138/18 skúmal mobilitu talentovaných ľudí v súvislosti s atraktivitou územia. Názory talentovaných ľudí, ktorí majú pracovnú skúsenosť v zahraničí, autori zisťovali v novembri a decembri 2019 pomocou dotazníkového prieskumu. Respondenti porovnávali slovenské a zahraničné prostredie, v ktorom pôsobili. Pri skúmaní atraktivity Bratislavy využili prieskum „Kvalita života v európskych mestách“ mapujúci skúsenosti a názory obyvateľov 83 európskych miest. Predmetom výskumu je vnútorná a zahraničná migrácia. Z hľadiska migračného salda sú čistými prijímateľmi Bratislavský a Trnavský kraj. Prešovský kraj je krajom s dlhodobo najvyšším poklesom migračného salda. K jeho úrovni sa približuje Banskobystrický kraj. Chýbajúce hospodárske alternatívy v oblastiach úpadku nútia obyvateľov hľadať príležitosti mimo svojho sídla, čo vedie k vyľudňovaniu. Migračné smery ovplyvňuje skutočnosť, že Bratislava je hospodárskym, administratívnym, vzdelávacím a výskumným centrom Slovenska. Analýza atraktívnosti Bratislavy a Žiliny ukázala, že obe mestá majú potenciál vo vytváraní podmienok pre kvalitný život obyvateľov. Z hľadiska kvality života je problematická nedostatočná regulácia územia. Súčasťou vývoja, súvisiaceho s migráciou, sa stala suburbanizácia v zázemí veľkých a stredne veľkých miest, prinášajúca pozitívne i negatívne vplyvy na život funkčného mestského územia. Cieľom adaptácie na klimatické zmeny je zníženie zraniteľnosti sídelného prostredia.