Apáka a mamáka
Knihu koupíte v
1 e-shopu
od
222 Kč
Pokud se vám po kliknutí na tlačítko "Do obchodu" nezobrazí stránka knihy ve vybraném e-shopu, je třeba vypnout AdBlock ve vašem prohlížeči pro naši stránku.
Návod na vypnutí je například na adrese https://o.seznam.cz/jak-vypnout-adblock/#1.
Martinus.cz
222 Kč
Skladem
(odeslání ihned)
a
1
další varianta
Martinus.cz
228 Kč
Skladem
(odeslání ihned)
Krátký popis
Groteska zo života ľudí, ktorých manželstvo trvá 77 rokov. "Keď
narodil som devatnástý storočí, uhorský monarhia ból, vyprávali sme
maďarský. Potom ból prvý vojna a prišiél Československý republika.
Tedy my museli sme naučiť slovenský. Ale rýhlo prišiél druhý vojna,
a ból tutok Horty Maďarorság, a zasek šecci maďarský. A keď ból
druhý vojna konec, potom začalo komunizmuš… a zasek je slovenský!
Doví, čo bude budúcnosti? Zasek maďarský? Alebo inakší? Ale my už
druhý nebudeme učiť. Netreba. Doví, prečo my tak dlho žijeme? Čo
urobili sme? Lebo od nás starší už ani neni sú celý dedine. A možno
ani celý štáte. Prečo je taký? No prečo?“ Ukážka z knihy: Apákova
lenivosť Mamáka sa prezlieka do slávnostných čiernych šiat. Obúva
si čierne lakovky, uväzuje čiernu zamatovú šatku. Na šuchot a hrmot
sa zobudí apáka. „No, de ty hát tak parádíš?“ povie. „Templomba1
idem, spovedať,“ odpovedá mamáka a dodáva: „Hoď aj ty. Tolko spať
do videl?“ „Dotedy dobrý, kým vládzem spať. Ty nelahneš?“ „Ištenem!
Jako móžem lahnúť, keď ništ neni urobený?“ „Ty aj tak len preto
robíš, lebo nespíš.“ „Já mosím urobiť, lebo treba! Prettým ešte
vládala som. Ale neská už néjde. Darmo. Konec. Na obed nevládzem.
Hrbát bolí. Ruky, nohy žibbadujú2.“ „Žibbadujú? No tak tedy rob len
tolko, kolko vládzeš. Já tak robím.“ „Jáj! Špina zjella by nás!“
„Špina? A de je špina? Ukáž sem! Daj metla. Pozametám. Ale povím,
že nebudem prplať jako ty. Šecky somarina mosíš urobiť. Čil ešte
pomáhám ti. Ale jako bude, keď nebudem stať postele?“ „Jako bude?
Jako čil. Aj čil len posteli ležíš. Ani templomba, ani obhodba.“
„Já mám stávať? Ty stáváš!“ zvolá apáka dramaticky. „Šesť hodín,
zebudíš. Sedem hodín, omša. A keď omša končí, ideš obhodba. Po
ceste.“ „Dobre, ale kolko treba stáť rade!“ „Hát, tak potom nestoj.
Hoď potom druhý deň.“ Nahnevaná mamáka spľasne rukami: „Že druhý
deň! Šak každý deň treba stáť. Jáj! Ištenem! No povedz, dá s tebou,
dá?“ Potom rezignovane mávne rukou a zaplesne za sebou dvere.
Cestou do kostola Mamáka sťažka kráča do kostola a modlí sa:
„Uram3, deň príjemný, pokojný daj mne prežiť. Neh já hrjéšný neni
som a neh já večer pohváliť móžem teba radosťom a čistý srccom.
Ámen.“ Oproti mamáke kráča tulák v dlhom, špinavom hubertuse.
Vytečené oko má previazané čiernou páskou. Okolo krku má károvaný
šál. V rukách navlečených do štrikovaných čiernych rukavíc s
odstrihnutými koncami prstov nesie gitaru. Pod pazuchou zviera
prázdnu plechovku. Míňajúc mamáku tulák slušne pozdraví:
„Dicsértessék a Jézus Krisztus!4 „ Mamáka mechanicky odzdraví:
„Mindörökké! Ámen.5 „ Spavá nemoc v stánku božom V rannom kostole
zíva desať veriacich. Kňaz tiež zíva. Po bohoslužbe nemotorne
vlezie do spovedeľnice, aby si vypočul mamákinu spoveď. Mamákina sa
dlho-predlho spovedá zo svojich hriechov. Keď dospeje ku koncu,
požiada o rozhrešenie: „Já šecky hriéhy celý srcce lutujem. A
rozhrešení prosím.“ Ale z druhej strany neprichádza žiadna odpoveď.
Mamáka trpezlivo zopakuje žiadosť o odpustok znovu: „Já slubujem,
že Božím pomocom polepším a nebudem už hriéhuvať. A rozhrešení
prosím. „ Kňaz nič. Mamáka sa vyteperí z búdky von a opatrne
odchýli dvierka na druhej strane spovedeľnice. Kňaz je tam, ruky
spôsobne zložené na veľkom bruchu, hlava vyvrátená dozadu, oči
zavreté. Spí ako dudok. Veľký zlatý kríž na hrudi mu pri každom
nádychu vystúpi k brade a pri každom výdychu poklesne k pupku. Z
pootvorených úst mu vyteká pramienok slín. Mamáka na kňaza chvíľu
hľadí. Potom privrie dvere a bez slova sa vyberie k východu. „Len
tebe já verím, jáj, trojitý mój Bože! Len tebe já dúfám. A len teba
já nadošecko lúbím!“ drmolí cestou. Néjde už, néjde Obchod na malom
námestí je zatvorený. Od vchodu sa kľukatia dva nezávislé rady
čakajúcich zákazníkov