Absurdita, nihilizmus, tolerancia - Staronové témy a perspektívy drámy

Obsah: Predhovor 1. Odcudzenie ako predzvesť absurdity u Alberta Camusa 1.1. Genealógia termínu odcudzenie 1.1.1. Predbežné nastolenie pojmu – Jean Jacques Rousseau 1.1.2. Význam odcudzenia u Hegela a Marxa 1.2. Odcudzenie – dôsledok stratenej jednoty 1.2.1. Kozmická harmónia a Boží plán 1.2.2. Kopernikovská revolúcia a Blaise Pascal 1.3. Následok odcudzenia – úzkosť zo slobody 1.3.1. Zúfalstvo a voľba – Sören Kierkegaard 1.3.2. Úzkosť a sloboda vo W lozoW i Martina Heideggera a Jean-Paul Sartra 1.4. Blízko k absurdite – Friedrich Nietzsche, Fiodor Michajlovič Dostojevskij a Franz Kafka 1.5. Absurdita – východiskový bod W lozoW e Alberta Camusa 2. Dramatizácia až do bodu „nič“ 2.1. Dráma dejín a problém konceptu nič 2.2. Homo dramaticus a jeho časovo-dejinné formácie 2.3. Niečo o nič ako niečo vysoko relevantné 2.4. Onto-teologické čítanie dejín 2.4.1. Heidegger a posvätnosť adventu bytia (jeho načúvanie) 2.5. Vattimo a jeho kenotizácia dejín 2.6. Možnosti konvertibility nič v nič 2.7. Aplikovaný záver ako preukaznosť tézy 3. Ťažkosti s toleranciou. Problém de+ novania pojmu 3.1. Problémy s vymedzením pojmu tolerancia 3.2. Päť úrovní tolerancie v koncepcii M. Walzera 3.3. Cohenova analýza tolerancie 3.4. Záver Použitá literatúra Resumé Summary Ešte neodchádzajte...